संस्कृत-शब्दकोशः

लोकम्पृण लोक्य

लोक्

लोक् I. 1 A. (लोकते, लोकित) To see, view, perceive. −II. 10 U. or Caus. (लोकयति-ते, लोकित)
1 To look at, behold, view, perceive.
2 To know, be aware of.
3 To shine.
4 To seek.



Correction: