संस्कृत-शब्दकोशः

विभूषित विभृत

विभूष्

विभूष् 10 U.
1 To adorn, decorate; केयूरा न विभूषयंति पुरुषं Bh. 2. 19; Śi. 9. 33; Ku. 1. 28.
2 Ved. To shine forth, appear.



Correction: