संस्कृत-शब्दकोशः

विष्टम्भिन् विष्टर

विष्टम्भ्

विष्टम्भ् 5. 9. P.
1 To stop, obstruct; Ś. 5. 9.
2 To fix, plant, rest on; अत्युच्छ्रिते मंत्रिणि पार्थिवे च विष्टभ्य पादावुपतिष्ठते श्रीः Mu. 4. 13. −Caus.
1 To obstruct.
2 To paralyse, benumb.



Correction: