संस्कृत-शब्दकोशः

मौन मौरजिक

मौनिन्

मौनिन् a. (नी f.) [मौनमस्यास्ति इनि]
Observing a vow of silence, silent, taciturn; Bg. 12. 19. −m. A holy sage, an ascetic, a hermit.



Correction: