संस्कृत-शब्दकोशः

विटङ्कित विटपिन्

विटप

विटप [विटं विस्तारं वा पाति पिबति पाº क Tv.]
1 A branch, bough (of a creeper or tree); कोमलविटपानुकारि- णौ बाहू Ś. 1. 21, 32; यदनेन तरुर्त पातितः क्षपिता तद्विटपाश्रिता लता R. 8. 47; Śi. 4. 48; Ku. 6. 41.
2 A bush.
3 A new shoot or sprout; Śi. 7. 53.
4 A cluster, clump, thicket.
5 Extension.
6 The septum of the scrotum.



Correction: