संस्कृत-शब्दकोशः

विलुप् विलुभ्

विलुप्त

विलुप्त p. p.
1 Broken or torn off; Pt. 2. 2.
2 Seized, snatched away, carried off
3 Robbed, plundered.
4 Destroyed, ruined.
5 Impaired, mutilated.



Correction: