संस्कृत-शब्दकोशः

व्यर्थक व्यवकलन

व्यलीक

व्यलीक a.
1 False, untrue.
2 Offensive, disagreeable, displeasing.
3 Not false; Śi. 5. 1.
4 Unfit to be done.
−कः
1 A libertine.
2 A catamite.
−कं
1 Anything disagreeable or displeasing, disagreeableness; इत्थं गिरः प्रिवतमा इव रोऽव्यली- काः शुश्राव सूततनयस्य तदा व्यलीकाः Śi. 5. 1.
2 Any cause of grief or uneasiness, pain, sorrow, grief; सुत- नु हृदयात्प्रत्यादेशव्यलीकमपैतु ते Ś. 7. 24; यस्मिन्ननैश्वर्यकृतव्यलीकः पराभवं प्रा- प इवांतकोपि Ki. 3. 19; Ku. 3. 25; R. 4. 87.
3 A fault, an offence, a transgression, any improper act; सव्यलीकमवधीरितखिन्नं प्रस्थितं सपदि को- पपदेन Ki. 9. 45; Śi. 9. 85; एवं प्रत्यक्ष- दृष्टव्यलीकः किं ब्रवीमि Ratn. 3, 3. 15.
4 Fraud, trick, deception; Pt. 1. 120, 242.
5 Falsehood.
6 Inversion, contrariety.



Correction: